Len spominam
15.08.2006 16:14:30
V tieto dni akosi viac ako inokedy..ved je dobre ak mame na co spominat, skoda,len,ze nie je s kym..zas ta hlupa osamelost
V tieto dni akosi viac ako inokedy..ved je dobre ak mame na co spominat, skoda,len,ze nie je s kym..zas ta hlupa osamelost
Snazim sa vybavit si aj pocity spred par tyzdnov a nejde to, vsetko prehlusuje ta uzkost...tvarim sa, ze je vsetko ok..a len ja viem,ze nie je...poznam to, hovorim si,ze to bude lepsie ale ja uz viem co bude nasledovat
Myslim,ze znenavidim leto, vzdy skonci skor ako sa stihnem zahriat. Este nie je chladno a ja citim uz mraz a mrazi ma z toho co bude nasledovat...viem,ze sa necham zas stiahnut sama sebou na dno...viem presne ako to zacina, aky to bude mat priebeh, len nikdy vopred neviem ako to skonci
Nedokazem to zastavit aj ked chcem, bolo by lepsie hovorit s niekym o tom, ale neda sa, nie je s kym ..alebo nechcem...kto by to pochopil?..nemam strach z odsudenia, privela som toho napachala ..ale preco tym zatazovat blizkych, ktori sa vzdy zlaknu a utecu radsej predomnou
Skurvene spomienky...su krasne , prilis krasne ...ako zabudnut..ako zresetovat hlavu?
A ty...akoby si to vsetko citil a vedel...kym si bol chladny ku mne nejak to vsetko slo lahsie...ale zrazu si zas pri mojich dverach a ja..neviem ci ti to verit..ale neviem byt k tomu lahostajna, ze mi akosi castejsie opakujes ako velmi ma milujes...a mozno to robis len preto, ze si chces dokazat sam,ze to tak je..ze chces v skutocnosti zabudnut na niekoho ineho...tak ako ja
chcem zabudnut na toho...koho som vpustila prilis blizko...kto ta mal nahradit...
A nahradil...plnil mi sny, ktore som chcela prezit s Tebou...len tak ako Ty nenasiel odvahu na viac...a teraz si viac ako predtym uvedomujem kolko toho mate obaja spolocneho...okrem nekonecne smutnych modrych oci...aj nekonecnu zbabelost a schopnost utekat pred vlastnymi pocitmi a este viac pred tymi mojimi...
Dost seriem na tie vase reci aka som skvela, uzasna , ako so ziadnou uz neprezijete to co so mnou, pretoze ja to viem aka som...viem ako rozohrat iskricky v tych vasich skurvenych smutnych modrych ociach...lenze vy si obaja este radsej ako ja hoviete v tej svojej osamelosti a smutku...nechcete byt stastni..
No hej, dnes nie som stastna ani ja...ale zas budem..viem,ze padnem este hlbsie...ale ja sa vzdy odrazim..len musim na to dno dopadnut...nebojim sa...prvykrat sa nebojim
Mali by ste predomnou zutekat definitivne...ale to nedokazete tiez...tak preco nedokazete byt so mnou?
Mam v sebe tolko lasky a nemam ju komu dat...

Komentáre
trošku
nuz