Naivná

Zas si tu sedim a smoklim, Neviem preco som to spravila. Preco som posielala smsku na, ktoru som nedostala ziadnu odpoved. Viem, nic som sa nepytala ale tak velmi som potrebovala tu odpoved. Odpovedou mali byt asi predchadzajuce dni a noci a tvoje slova. Ja viem. Prvykrat som ich citila, ze su uprimne. Citila som tvoju lasku aj na dialku, len som potrebovala pocut aj nieco ine. Hlavne potrebujem byt s tebou ale ako vzdy, ty pre to nespravis nic. Tak prisiel iny, kto chcel byt so mnou, cely den a bolo s nim fajn. A stalo sa to. Nie, nemilujem ho. Neviem preco som to s nim robila. Preto, ze ma miluje on? Pre jeho nesmely a smutny pohlad? Prisiel zdaleka,len kvoli mne, vedomy si toho,ze nema sancu, ze milujem teba. A ja som mu na chvilku sancu dala. Len sa bojim,ze on od toho ocakava viac. Ako mu to vysvetlim? Nechcela som mu ublizit a viem,ze som ho tym co som mu dala, viac zranila. Kiezby bol ako vacsina, ktorym ide len o telo, bolo by to tak jednoduche vysvetlit mu,ze sa vlastne nic nestalo. Ze hodina vasnivych bozkov neznamena az tak vela. Ale znamena,. Pre neho vela a pre mna este viac. Pretoze sa tu teraz citim ako posledna spina a mrcha. Pospinila som svoju lasku k tebe. Je mi na grc zo seba samej. Chybas mi tak velmi a pritom viem,ze by som sa ti teraz nevedela ani do oci pozriet. Ani jemu , a ani na seba v zrkadle. Vraj laska sa laskou zabija. Lenze toto nie je laska.Aj keby bola, nechcem to takto. Ja nechcem ako ty, rozmienat nasu lasku na drobne, z obavy z moznej straty. A predsa to robim. Tak velmi ti chcem rozumiet, az robim to co ty. Dobre ci zle, vzdy nas to napokon viac vzdiali ako zblizi. Preco? Je ospravedlnenim,ze mi tak velmi chyba tvoje objatie, neha? Nie je! A tak tu zas pocuvam tie piesne a este viac revem. Tak velmi ta lubim... Ale co bude zajtra?