Naivná

Ja viem, večne ich kladiem...je ich privela...a ty si mi tolkokrat vravel...nehladaj vzdy odpovede...oni pridu same...lenze ja sa aj tak pytam, uvedomujuc si, ze su to le take recnicke otazky

A dnes...zas sa pytam...vstala som priskoro na "moj vkus"...nic ma neboli...som plna energie...energie, ktora mi tak v posledne mesiace chybala...ako to robis?...ze staci hodinka slov s Tebou a aj ked v tej chvili, ked sa konci zda sa mi,ze to bolo tak malo...ze zas ostalo tolko nevypovedaneho...vzdy vo mne tak vela zanecha...a ja som zas silnejsia...a viem si predstavit Tvoju odpoved...ze to je vo mne...ano...ale preco prave Ty si tou mojou drogou, ktora ma dokaze tak nabudit a pri nedostatku zas citim taky abstak,ze z toho zomieram?...sakra, ved si nebol jediny v mojom zivote, nebol si prvy...a ani posledny :-(...pripustam,ze vo vacsine pripadov slo o povrchnejsie vztahy...ale za tych 25 rokov boli aj take hlboke...ked ma s dotycnym spajali prezite roky..a este kadeco viac...viac- napriklad...to najcennejsie co mam...ci ozaj vekom prezivame vsetko intenzivnejsie?...nemali by sme teda cez prizmu preziteho vidiet a citit aj pragmatickejsie?...alebo az teraz dokazeme ozaj ocenit skutocnu lasku?

Od prvej chvile ked som ta spoznala, som vedela...ze toto bude nieco ine...silne....ze toto bude velmi krasne...ale aj,ze to bude velmi boliet...napriek vahaniu a pochybnostiam...a varovaniam mojej priatelky...vrhla som sa strmhlav...ale vzdy...opakujem vzdy som si uchovala ten racionalny nadlhlad...ten akoby nezavisly...akoby som sa pozerala cudzimi ocami a povedala...pche...Ty Naivná...tak preco Naivná ostavam?

Zapredala by som dusu aj telo...za chvilu stravenu s Tebou, za den a noc...aj keby to bolo len raz do roka...tak mi to staci...mat sa cely rok na co tesit...o com snivat

Lubim Ta