Vedel si od zaciatku, ze nemame...a vedela som to vlastne tiez...chcela by som verit v buduci zivot, v ktorom nam to vyjde...ale neverim...viem len, ze patrim k tebe, tebe...to nie je iluzia...mam dost rokov aby som vedela, citila to co citim, ze nikto mi nikdy nebol tak blizky ako ty, vedela by som ta pocuvat roky, hladiet na teba, hladit ta, citit ta, laskat ta...tvoja vona a chut je nieco na co sa neda zabudnut...ten mentalny aj fyzicky sulad...ako si sam neraz povedal,ze mnohi to nezaziju nikdy v celom svojom zivote...tak preco ti ma teraz stacit nieco menej , preco zas utekas?
Neviem kto z nas dvoch je ten slabsi, kto horsi, len viem, ze obaja sme skazeni, nielen preto ako sme ublizili inym, ale preto ako ublizujeme sami sebe tou nenasytnou tuzbou milovat a byt milovanymi. Som milovana ale nestaci mi to, lebo nie som milovana tebou. Milujem teba ale to nestaci tebe. Mam v sebe taky zmatok, tolko ti mam toho co povedat a nikdy ti uz nepoviem .

Komentáre
Precitala som si par tvojich prispevkov
A este jedna vec, neda sa prestat lubit. Lubit ho budes stale, ak to, co si k nemu ty citila, bolo natolko silne. Budes ho istym sposobom lubit do konca zivota. Ale zit musis dalej. Neda sa na povel prestat milovat ani zabudnut. Teraz len musis zacat zit svoj zivot sama. Bez neho...
Dakujem za podporu