Naivná

Len som sa spytala, si tu? ..a prisiel si, lebo si tu bol, a ja viem, aj si priznal,ze tu si, ze sa zas divas, ze ma citas...ze ti chybam...len ci tak ako ty mne? ..a vravel si o tom, ako zabudnut, ako to nejde, lenze ty si pisal o sebe a ja o mne, a ja viem,ze kazdy sme to mysleli inak,,,ty si chcel zabudnut pri mne na NU, ja pri nom som som chcela zabudnut na TEBA..a nedalo sa..tak som tu sama..a ty si tam sam...lebo pri mne sa ti na nu zabudnut nepodarilo...tak si v duchu s nou...ja s tebou...tak preco si povedal,ze ja som nezabudnutelna? ...naco TY spominas na to vsetko povedane aj nevypovedane slovami..

Aj tak som rada,ze si tu bol...vcera a dnes...neviem, citis to...ked najintenzivnejsie na Teba myslim?...ked prsim, ked bolím...ked tuzim...este stale po Tebe a viem,ze marne...nedal si mi ziadnu nadej, ani malu,ze ta este uvidim, ze sa Ta este dotknem...su to uz mesiace, za chvilku rok...a este citim tvoju chut a nechcem citit inu...tak preco mi to pripominas este tym,ze vravis ako na to nemozes zabudnut...chcela by som pocut,ze ti to chyba...byt so mnou...nielen pismenami, nielen dotykmi, ked ako sam vravis,ze to nikdy nebolo len o dotykoch a vasni...ak to vsetko stoji za spomienky, preco to nestoji za to aby ti to chybalo tak ako mne?

Spieval si mi dnes tie slova..a aj tak neviem...ci si mi odpustil...pochopil si urcite z mojich slov ...moje priznanie v naznakoch..ze som sa pokusala zaplnit to prazdno, ktore si zanechal vo mne...ktore uz viem,ze zaplnit sa neda...nie takym sposobom...tak ako sa to nedari Tebe roky...ani mne...

Nie je to hlupe?...mame toho tolko spolocneho...rozumieme si ako malokto...a "spaja nas" aj spolocna snaha zabudnut...ta ista snaha nas aj rozdeluje...sme si tak blizki....ale kazdy sam