Naivná

Dnes som si drbla dve tabletky na spanie a spanok nikde. Inokedy uz aspon o tomto case matali moje desive sny, kde stale niekto zomiera, kde pred niecim, niekym utekam. Ja ozaj neviem pred kym, pred cim a koho v tych snoch pochovavam. Vsetkych tych co utiekli predomnou? Kto bol vlastne prvy? Bol by to dlhy vypocet. Jasne ze, za vsetko si mozem sama. Moja uzasna viera v sama seba a tak... ako sa musim o vsetko zasluzit sama, musim pre ten isty dovod aj stracat vsetko. No hej, moje depky. K tym sa tiez dopracujem sama aj sa ich nakoniec zbavim sama. Len za ten cas stihnem od seba „odohnat“ vsetkych, ktorych mam rada. Vsak sa liecim, ozaj, na mne uz popracovali psychologovia, psychiatri len akosi sa to stale vracia. Neznasam slovo zavidim. Ale zavidim . Svojim znamym. Ta jedna ma svoju Vieru v Boha, s ktorym vsetko vzdy vyriesi. Dalsia ma svoje karty, ktore jej povedia co a kedy , ina navstivi kazdy tyzden vesticu, dalsia si denne nechava zasielat horoskop na kazdy den, o numerologicke Danke ani nehovorim, ta vypocita aj to,ze mame rovnaku karmu a kedy nam bude dobre. Aby sme nezabudli na Svedka Tomasa, ktory mi obcas pripomenie, ze dni mame zratane. A najuzasnejsia bola smska z minuleho tyzdna z nejake ceskeko mobilneho cisla, Cau hvezdicko, zdravi te Lide svetla a Ivan ma vraj pre mna miesto, a tych miest je len 9000. Napokon ma vzdy zdrbe skoro matka Katka, ktora mi vynada striedavo do masochistiek a manipulatoriek a zapikuje tym,ze za vsetko si mozem sama. Aka to novinka. A tak mi stale ostava najblizsia filozofia mojho znameho, ktory tvrdi,ze zivot je jeden velky flam , tak si treba uzit kazdy den. Ja som sice obcas rada ak ho vobec prezijem ale raz za cas kopnem do vrtule a hajde na Carpe Diem.