Naivná

Nechcela som menit nic na nasom vztahu, vedela som,ze su iste mantinely, ktore nam nedovolia posunut sa dalej. Ja som tie  moje mantinely zburala vedoma si toho,ze ty svoje nezburas. Netusila som ale,ze tym postavim tvoje mantinely este vyssie. Zlakol si sa, ze by som chcela viac ako to málo doteraz ? Neviem. Mozno to skoncilo vsetko ovela davnejsie len ja sa to uz nikdy presne nedozviem.

Ubiehali dni , tyzdne a ty si sa ozyval este menej ako dovtedy. Ked aj... teme stretnutie, si sa uspesne vyhol. Ved co znamena par dni, tyzdnov, mesiacov. Len tie blbe sny ma prenasledovali. Az sa zrazu zmenili a ja som zacinala chapat, ze to nebude len o tych blizkych co ma uz opustili navzdy.  Vsetko to bolo tak bizarne, plnili sa mi zle sny, ktore sa mi snivali v noci a neplnil sa ziadny sen, ktory som snivala v bdelom stave. Zrazu bolo jedinym mojim snom, byt s tebou este raz, naposledy a cela.

Koncil jul , ubehol rok od nasho posledneho stretnutia a ja som vedela,ze uz nemozem cakat dlhsie, ze chcem vediet kedy a ci vobec a ci este sme. Odpovedal si mi listom plnym ospravedlneni , krasnych slov o tom ako nikdy nezabudnes ako mi prajes vsetko dobre ako budeme priatelmi navzdy ...len, ze uz nie sme...sme Ja a Ty.

Bol stvrtok vecer a ja som tu sedela a hladela na tie slova a citila som akoby mi nieco amputovalo kus tela, duse... ta obrovska bolest zatienila vsetko co som si predsavzala o mojom novom zivote a bolelo to tak velmi...

Ani neviem ako som sa na druhy den dopravila na objednane  vysetrenie , sotva som vnimala slova sestricky ked mi pritisla tie zelezne platne na moje...ze sa nemam bat, ze take ma dnes kazda druha, ze vacsinou o nic vazne nejde...ze staci pockat 15 minut, ze mi povie kedy mam prist zas znova...a tak som cakala tu chvilu na dvore v areali toho spitalu a volala kamoska a ja sedela som na muriku a nariekala a riesila jedinu vec, Teba , moj zivot bez Teba, ked som to musela nahle zlozit, lebo sestricka ma zavolala

...ale nepovedala mi kedy mam prist , len ,ze pride pani primarka a zrazu stala predomnou ta velka zena..prikazala mi lahnut si a prezerala ultrazvukom to nevinne nic, co ma dnes skoro kazda...kym ja som bola stale duchom mimo, akoby omracena ...este aj vtedy ked som sedela oproti nej a vravela mi...ste onkologicky pacient, spytajte sa co chcete vediet...a ja som sa nic nespytala, ved som uz vedela vsetko...bol to len dalsi blby splneny sen...