Naivná

A ani uz nechcem aby si chodil. Neprisiel si vcas.

Pani primarka bola skvela, spisala mi podrobne na papier terminy, ktore stihla vybavit behom par minut. Az neskor som sa dozvedela,ze to nebyva v nasich koncinach az tak obvykle a vedela som uz davno, ze k ER ci Chicago Hope sa to tu u nas podoba minimalne.

Povedal si, ze sa uvidime a ja som verila a tesila sa. Nechcela som zit uz v lziach, zvykla som si ,ze som bola klamana nim i tebou len som si nezvykla nikdy klamat ja. Citila som,ze ma to ubija , ze takto to nechcem. Konecne koniec a zaciatok niecoho noveho.

Ten blby aprilovy den ked tak prsalo, den , ktory mal znamenat, ze nebudem uz nikdy sama som stravila viacmenej cely sama. Malo mi to nieco naznacit uz vtedy...ako stare tetky vraveli vraj to znamena vela placu len ja som radsej chcela verit tomu, ze to mi prsi stastie

Nikdy sme sa nevideli a nikdy neuvidime. Neviem ti ani napisat lebo neovladam tvoj jazyk tak ako ty neovladas moj. Predsa sme si boli v jednu chvilu blizke viac ako kto na svete moze byt.

Ja viem, večne ich kladiem...je ich privela...a ty si mi tolkokrat vravel...nehladaj vzdy odpovede...oni pridu same...lenze ja sa aj tak pytam, uvedomujuc si, ze su to le take recnicke otazky

Len som sa spytala, si tu? ..a prisiel si, lebo si tu bol, a ja viem, aj si priznal,ze tu si, ze sa zas divas, ze ma citas...ze ti chybam...len ci tak ako ty mne? ..a vravel si o tom, ako zabudnut, ako to nejde, lenze ty si pisal o sebe a ja o mne, a ja viem,ze kazdy sme to mysleli inak,,,ty si chcel zabudnut pri mne na NU, ja pri nom som som chcela zabudnut na TEBA

Si daleko a predsa ta vidim den co den, v kazdom slove, v kazdom mene, v novom mene i v starsom a tak dlho som mala pocit, ze sa na mna divas a sledujes z dialky aj ty mna a to mi vadilo, ze len sledujes akoby spoza klucovej dierky, ze sa neprihovoris a dnes, dnes som pochopila,ze to bol omyl...si stale tam a ja tiez som na dohlad, ale uz sa nedivas, nepocuvas...uz ta nezaujimam, aj ked tvoje posledne slova zneli...myslim na teba

Nevideli sme si sa tri mesiace, nepoculi mesiac, napises obcas akoby sa nic nestalo, same vtipky len nic osobne...preco to neviem skoncit ja?

Potrebujem byt s tebou, citit ta, pocut ta aspon. Mam strasnu chut ti zavolat a zaroven nemam odvahu, lebo sa bojim, ze mi to nedvihnes.

No co, raz za cas mozem byt aj ja, Dookola svojim priatelkam opakujem, neozyvaj sa mu prva, maj svoju hrdost,

Neznasam tieto rana, boli casy, ked som o takomto case vstavala do prace, vlastne aj skor, ale to bolo velmi davno. Este pred par rokmi som o takomto case zaspavala.

V tieto dni akosi viac ako inokedy..ved je dobre ak mame na co spominat, skoda,len,ze nie je s kym..zas ta hlupa osamelost

Zas si tu sedim a smoklim, Neviem preco som to spravila. Preco som posielala smsku na, ktoru som nedostala ziadnu odpoved. Viem, nic som sa nepytala ale tak velmi som potrebovala tu odpoved.

Konecne pondelok. Vsetci vypadli z domu a ja si mozem robit co chcem. Aj plakat. To sa mi uz chcelo v noci, aj som trochu slzila ale nemohla som si ulavit ako sa mi ziadalo. Teraz sa mozem vyrucat ako potrebujem.